Nečakaný útok v Kotli
17. 3. 2008
Ráno som sa zobudil a zišiel som dole, kde ma už čakal starý otec.
,,Dobré ráno" pozdravil som starého otca.
,,Ahoj Matt, tak čo ideme?"
,,Jasne"
Ani som som sa nenazdal a už som bol zase v Londýne. Do tváre mi udrel silný studený vietor a trochu som sa zakolísal.
,,Tak Matthew ja už idem maj sa."
,,Ahoj, odzdravil som starého otca"
,,Inak, Matt peniaze máš?"
,,Ale starý otec, samozrejme, že mám.Si myslíš, že by otec sem pustil bez peňazí?"
,,Ja sa len pýtam" odvrkol trochu podráždene.
Otočil sa a kráčal smerom ku nástupištu King ´s Cross. Ja som sa vybral vsúpiť to Deravého Kotla. Boli tam Ben, Albert, ten nový študent a Sabrina. Prisadol som si ku nim. Tom ani Jerry tu dnes neboli všetci sme boli hladní. Asi boli vyťažení zo včerajška, lebo v Kotli spadla omietka a veľmi dlho im trvalo ju opraviť a bolo to určite náročné.
Začali sme sa tozprávať s Albertom, bola nuda tak som vytiahol moju sovu, Sněhulu.
Najprv sa s nami hrala a behala za nami, keď sa to stalo. Albert ju nejako vyprovokoval a ona ho napadla: začala ho škriabať pazúrmi a doslova trhať. Asi mu precvakla aortu, hlavnu tepnu, a začala všade striekať krv. Krv bola asi na každej kachličke v Kotli, bol to hrozný pohľad a ja som stale kričal:
,,Sněhule, NE!!! kurci prestaň. Keď stale rýpala do Alberta a chcela ho doraziť, v poslednej chvíli som zakročil, doslova, som sa hodil po nej a pripučil som ju k zemi. Začala trochu kvíliť a dal som ju rýchlo do klietky. Albert vybehol rýchlo hore do izby, zastaviť krvácanie. Išiel som za ním. Na koniec prišiel ošetrovateľ, ktorý pracuje na Rokforte: Jorgen Gruz. Menšímy kúzlami zacelil ranu, ale zostala tam menšia jazva.
Albert sa ešte dlho spamätával, z toho išiel si dole sadnúť.
,,Albert, vážne sa ospravedlňujem, jej to nejako prekočilo, alebo.....Mám taký pocit, že ju Wilkus niečím podráždil. a preto zaútočila, ale je otázne čím. Albert toto ešte nikdy Sněhule neurobila. Je ku všetkým priateľská, Wilkus ju niečom podráždil videl som, že mal niečo v ruke. (Wilkus už v kotli pravdaže nebol niekde ušiel). A ta sova zaútočila na prvého koho videla. Na mňa sa neodvážila, ale išla po tom kto bol najbližšie."
,,Jasne, Matt chápem nie je to tvoja vina"
Pozrel som sa na klietku Sněhule, bola už v poriadku, nevedel som si vysvetliť, prečo takto zareagovala a skoro zabila Alberta. Bol len kúsok od smrti. Zakročil som v poslednej chvíli, lebo vtedy v kotli nikdo nebol, okrem Bena, ktorý mam pocit zaspal.
Potom som ju išiel vypustiť von, bola už kľudná. Jemne som ju hladil. Vyšiel Albert, a keď zabadal moju sovu začal utekať, sova sa pravdaže rozbehla za ním.
,,Albert, neboj sa už ti neublíži skrotil som ju, nechápem, prečo takto bezdôvodne zaútočila, muselo ju niečo rozprúdiť."
Albert sa potom so sovou tak trochu skamarátil a ona ho celý čas naháňala, no už nie s vražedným úmyslom. Pozrel som sa na hodinky.
,,Oh, Albert ja už musím ísť, starý otec ma bude čakať, je už veľa hodín, tak ahoj"
,,Ahoj", odzdravil Albert
Utekal som rýchlo k miestu, kde som sa ma mal čakať starý otec. Celý zadychčaný som dobehol k nemu.
,,No pravdaže zase meškáš" znova sa sťažoval starý otec.
,,Prepáč, ale nemohol som dostať Snehulu do klietky stále naháňala Alberta." a ešte ktomu naňho zaútočila a skoro ho zabila."
Starý otec sa zasmial.
,,Čože, Sněhule a zaútočiť? to nikdy, nerob si zo mňa srandu."
,,Ale vážne" , presviedčal som ho
,,Zaujímavé, nemal by si ju už tam vodiť, nechaj ju doma v sovinci s ostatnými našími sovami." Povedal mi starý otec.
,,Myslím, že to bude asi dobrý nápad, asi zblbla z toho, že som ju už dlho nepustil z tej klietky, úplne som na ňu zabudol. Keď prídeme domov, tak ju tam dám, ale už poďme.
Starý otec vytiahol prenášadlo, dotkli sme sa ho a ocitli pred našim domom. Doma boli všetci okrem mojej mamy, ktorá bola zase na nočnej. Zjedol som koláč, ktorý stará mama upiekla, dal som sovu do nášho sovinca a išiel som hore do mojej izby. V tom mi došlo: Zajtra sa mama bude vracať domov, a robí až do 8, takže poviem starému otcovi aby sme už išli z domu o 7:45, aby som stretol mamu, ako minule a pohovorím si so Suzan.
Zajtra mala prísť Lucy, poslala nám sovu. Už som sa veľmi tešil, lebo mi chýbala.Už som nad ničím nerozmýšlal, prezliekol som sa a išiel som spať.
,,Dobré ráno" pozdravil som starého otca.
,,Ahoj Matt, tak čo ideme?"
,,Jasne"
Ani som som sa nenazdal a už som bol zase v Londýne. Do tváre mi udrel silný studený vietor a trochu som sa zakolísal.
,,Tak Matthew ja už idem maj sa."
,,Ahoj, odzdravil som starého otca"
,,Inak, Matt peniaze máš?"
,,Ale starý otec, samozrejme, že mám.Si myslíš, že by otec sem pustil bez peňazí?"
,,Ja sa len pýtam" odvrkol trochu podráždene.
Otočil sa a kráčal smerom ku nástupištu King ´s Cross. Ja som sa vybral vsúpiť to Deravého Kotla. Boli tam Ben, Albert, ten nový študent a Sabrina. Prisadol som si ku nim. Tom ani Jerry tu dnes neboli všetci sme boli hladní. Asi boli vyťažení zo včerajška, lebo v Kotli spadla omietka a veľmi dlho im trvalo ju opraviť a bolo to určite náročné.
Začali sme sa tozprávať s Albertom, bola nuda tak som vytiahol moju sovu, Sněhulu.
Najprv sa s nami hrala a behala za nami, keď sa to stalo. Albert ju nejako vyprovokoval a ona ho napadla: začala ho škriabať pazúrmi a doslova trhať. Asi mu precvakla aortu, hlavnu tepnu, a začala všade striekať krv. Krv bola asi na každej kachličke v Kotli, bol to hrozný pohľad a ja som stale kričal:
,,Sněhule, NE!!! kurci prestaň. Keď stale rýpala do Alberta a chcela ho doraziť, v poslednej chvíli som zakročil, doslova, som sa hodil po nej a pripučil som ju k zemi. Začala trochu kvíliť a dal som ju rýchlo do klietky. Albert vybehol rýchlo hore do izby, zastaviť krvácanie. Išiel som za ním. Na koniec prišiel ošetrovateľ, ktorý pracuje na Rokforte: Jorgen Gruz. Menšímy kúzlami zacelil ranu, ale zostala tam menšia jazva.
Albert sa ešte dlho spamätával, z toho išiel si dole sadnúť.
,,Albert, vážne sa ospravedlňujem, jej to nejako prekočilo, alebo.....Mám taký pocit, že ju Wilkus niečím podráždil. a preto zaútočila, ale je otázne čím. Albert toto ešte nikdy Sněhule neurobila. Je ku všetkým priateľská, Wilkus ju niečom podráždil videl som, že mal niečo v ruke. (Wilkus už v kotli pravdaže nebol niekde ušiel). A ta sova zaútočila na prvého koho videla. Na mňa sa neodvážila, ale išla po tom kto bol najbližšie."
,,Jasne, Matt chápem nie je to tvoja vina"
Pozrel som sa na klietku Sněhule, bola už v poriadku, nevedel som si vysvetliť, prečo takto zareagovala a skoro zabila Alberta. Bol len kúsok od smrti. Zakročil som v poslednej chvíli, lebo vtedy v kotli nikdo nebol, okrem Bena, ktorý mam pocit zaspal.
Potom som ju išiel vypustiť von, bola už kľudná. Jemne som ju hladil. Vyšiel Albert, a keď zabadal moju sovu začal utekať, sova sa pravdaže rozbehla za ním.
,,Albert, neboj sa už ti neublíži skrotil som ju, nechápem, prečo takto bezdôvodne zaútočila, muselo ju niečo rozprúdiť."
Albert sa potom so sovou tak trochu skamarátil a ona ho celý čas naháňala, no už nie s vražedným úmyslom. Pozrel som sa na hodinky.
,,Oh, Albert ja už musím ísť, starý otec ma bude čakať, je už veľa hodín, tak ahoj"
,,Ahoj", odzdravil Albert
Utekal som rýchlo k miestu, kde som sa ma mal čakať starý otec. Celý zadychčaný som dobehol k nemu.
,,No pravdaže zase meškáš" znova sa sťažoval starý otec.
,,Prepáč, ale nemohol som dostať Snehulu do klietky stále naháňala Alberta." a ešte ktomu naňho zaútočila a skoro ho zabila."
Starý otec sa zasmial.
,,Čože, Sněhule a zaútočiť? to nikdy, nerob si zo mňa srandu."
,,Ale vážne" , presviedčal som ho
,,Zaujímavé, nemal by si ju už tam vodiť, nechaj ju doma v sovinci s ostatnými našími sovami." Povedal mi starý otec.
,,Myslím, že to bude asi dobrý nápad, asi zblbla z toho, že som ju už dlho nepustil z tej klietky, úplne som na ňu zabudol. Keď prídeme domov, tak ju tam dám, ale už poďme.
Starý otec vytiahol prenášadlo, dotkli sme sa ho a ocitli pred našim domom. Doma boli všetci okrem mojej mamy, ktorá bola zase na nočnej. Zjedol som koláč, ktorý stará mama upiekla, dal som sovu do nášho sovinca a išiel som hore do mojej izby. V tom mi došlo: Zajtra sa mama bude vracať domov, a robí až do 8, takže poviem starému otcovi aby sme už išli z domu o 7:45, aby som stretol mamu, ako minule a pohovorím si so Suzan.
Zajtra mala prísť Lucy, poslala nám sovu. Už som sa veľmi tešil, lebo mi chýbala.Už som nad ničím nerozmýšlal, prezliekol som sa a išiel som spať.
Komentáře
Přehled komentářů
to by mě zajímalo jestli si to udělal ty nebo opravdu ta sova ]:->
....................
(Amanda, 19. 3. 2008 9:57)Katleen má pravdu:) a se sovama si nesmí nikdo zahrávat, to sou potvory:D
***
(Katleen, 18. 3. 2008 18:05)zas dobrý zápis :) líbí se mi to píšeš, i jak to píšeš :)
Sova
(Albert, 27. 3. 2008 15:06)