Matthew Lergon

Ráno bolo už zvláštne. Musel som dnes vstávať o 4:30, lebo starý otec sa nejako necítil dobre, tak ma do Londýna musel vziať otec.Tak skoro vstávať som musel preto, lebo išiel skoro ráno do práce.. Mama bola ešte na nočnej...Pri tom mi stále vravel.
,,Nechápem ťa, načo tam stále lozíš, co máš z toho?"
,,Otec, odpovedal som mu, tam mám priateľov chápeš? to sa tu mám hravať s muklami?
,,A Leo? to je mukel?"
,, Leo je v Londýne otec", odvrkol som mu.
,,Aha no dobre viem to chápem ťa nemôžeš sa baviť s muklami zblbol by si z nich."
Zozadu sa ozvalo.
,,Čože kto tu spomenul slovo mukel sakra!! Matt ty sa kamarátiš s nejakými muklami??"
,,Starý otec neboj sa."
Starý otec bol veľmi s čistého rodu a bál sa, aby som sa nedal dokopy s nejakou mukelkou, no proste neznášal ich.
,,George!" povedal otec, radšej odpočívaj.
Otec sa otočil na mňa zobral mincu a obidvaja sme sa jej dotkli....Nachádzali sme sa v Londýne, ale otec bol teraz somnou prvy krát a nejak sme sa premiestnili inam. No spoznal som, že sme v Londýne a vedel som že kotol je asi 3 km.
,,Matthew synak prepáč mi to musíš to zvládnuť sám. Ja už musím bežať do práce"
,,Jasne oci choď, veď ja to už nejako zvládnem."
Otec sa pri odchode ešte zamnou obzrel a ja som sa vybral smerom ku kotlu. Už od začiatku ako sme sa premiestnili som mal divný pocit, že ma niekto sleduje. Išiel som stale smerom ku kotlu a stále som sa otáčal. Začul som šuchot za strommi a v kríkoch. Začal som sa báť. Bola ešte poriadna tma a nevidel som si ani na vlastný nos. Vo veľkom strachu som si zapálil Lucernu, zazrel som pohyb za mnou. Zrazu vyšli dve tmavé postavy v kapucniach a rozbehli sa zamnou. V tej sekunde som nemohol tušiť čo chcú, chcú mi len niečo odkázať alebo mi chcú ublížuť. Taký naivný som nebol. V tomto okolí ma nikto nepoznal. Rýchlo sa blížili: začal som utekať, spadla mi lucerna na zem a rozbila sa. Počul som zasebou ako jedna z nich kričí.
,,Matthew! stoj"
Hneď ako bolo vyslovené moje meno, tak som trošku spomalil. V myšlenkach sa mi marilo, ak ma poznajú nemusia mi ublížiť, ale môžu ma poznať a chcú ma dostať. Rozhodol som sa zastať. Dve postavy prišli bližšie a ja som skríkol.
,,Mama!"
Rozbehol som sa ku nej a obial som ju.
,,Matt! prečo si pred nami utekal, a pozri sa na tu Lucernu, a pozrela sa za seba na rozbite sklo."
,,Myslel som, že mi chcete ublížiť"
Zdalo sa mi to zvlášne v tých kapucniach ste vyzerali ako..... Mama ma zastavila v polovici vety.
,, A kruci mi ešte povedz čo tu tak skoro robíš", zrazu sa spamätala mama.
,,Otec" tichšie som jej povedal. Otec ma tu nechal ponáhľal sa do práce.
,,Takže otec vravíš, to si s ním ešte doma vybavým. Veď je ešte tma a môže sa ti niečo stať. Ale on nie Thomas si myslí, že všetci sú odvážny."
,,Ale mama ja som...
Matka ho znovu nenechala dopovedať.
,,Matt ešte si len vyšiel z prvého ročníka. Aj keby si použil prútik nevieš dostatok zaklínadiel pochybujem, že premôžeš..smrťožrúta."
,,Smrťožrúta?"zarazil som sa. Ale mami...
,,Matt ja viem, že Ten-Koho-Netreba-Menovať je po páde, ale jeho stúpenci su stále tu, skrývaju sa medzi nami a snažia sa byť nenápadný. Veľa je ich už v Azkabane."
,,Mami ja to viem" odvrkol som jej.
,,Matt sľub jedno, už nikdy sa nepohybuj takto sám v tme, sľúbiš mi to?"
,,Mami ale....
,,Matt počúvni ma, otec ti už neraz zachránil, život vieme, že keď si bol menši išli po tebe, vravela som ti to 100 krát. Nechápem, že tvoj otec ťa tu nechal on vôbec nemýslí na následky."
,,Vlastne, dobre si urobil, že si pred nami utekal, opravujem sa", dodala mama
,,Dobre mami sľubujem ti, že sa sám nebudem túlať.
,,To dúfam."
,,Vanesa? ozvala sa druhá postava, ktorá bola doteraz ticho.
,,ano? "odvetila matka.
,,Ak chceš ja ho odprevadím ku kotlu, idem na jeden pohárik.
,,Spravila by si to pre mňa Suzan?"
,,Samozrejme."
,,Ďakujem ti, a ty Matt večer si pre teba prídem osobne."
,,Dobre mami, ovetil som jej."
,,Dobre Suzan ja už idem, Matt maj sa"
Mama sa otočila a kráčala opačným smerom ako ja.
,,Takže ty si Matt?"
,,O ano prepáčte",
,,Ja som Suzan Frostová, teší ma"
Podal som si sňou ruku, bola to veľm milá osoba.
,,Ak sa môžem spýtať kdo vlastne ste mamina kamarátka alebo...?"
,,No ja robím na ministerstve s tvojou mamou dá sa povedať, že sme dobré kamarátky."
,,A prečo sa ....
Matt nedopovedal lebo začuli za sebou divne zvuky, niečo ako škrípot alebo ako keby niekoho strašne mučili.V diaľke počuli
,,Ja to nemám. Storm ty parchant, nechaj ma,"
Chlapík, ktorý ho mučil, sa len tajomne smial. Spolu so Suzan sme si čupli a pozorovali dvoch mužov.
Tak ty nepovieš?
,,Crucio!"
Začuli sme hrozné kričanie a zvýjanie sa.
,,Crucio!"
,,Nie!!" povedal som potichu, Suzan čo sa to deje, čo je toto za miesto.
,,Storm to sa dozvieš len cez moju mŕtvolu., hovoril muž na zemi
,,Tvoje prianie je mi rozkazom"
,,Avada Kedavra"
Všade sa rozlialo zelené svetlo. Chcel som vykríknuť, ale Suzan mi zadržala ústa.
,,Nie!!vykríkol som, nie"
,,Matthew poďme rýchlo"
Utekal som so Suzan ku kotlu, odprevadila ma až k nemu a povedala:
,,Matt ja teraz musím odísť. Dám vedieť tvojej mame, čo sa stalo. Nikomu radšej o tom nehovor nepoznali sme tých ľudí, ani toho kto zomrel."
Ja som so strachom prikývol.
,,Viem, že by som ťa tu nemala nechať samého, ale keď budeš v kotli, hádam sa ti nič nestane sú tu predsa aj muklovia a pred nimi sa neodvážia," hlasnejšie dodala Suzan
,,Dobre!" odpovedal som.
,,Matthew dávaj si na seba pozor ja už musím tak ahoj.
,,Dovidenia", odzdravil som Suzan.
Už začínalo svitať. Videl som ako sa mi Suzanin plášť stratil v uličke. Dlho som sa z toho spamätával, čo som videl. Totiž videl som smrť prvý krat a nebol to pekný pohľad.
Vstúpil som do kotla, kde už bol Alex Feredor trochu som s ním hodil reč a najedol som sa. Potom prišla aj Amanda pozdravil som ju trochu sme sa rozprávali. Na obed som si dal stehienko a zabával som sa skamarátmi až do večera. Potom, keď sa zotmievalo išiel som už na určité miesto čakať už nie starého otca ale mamu.
,,Matthew! skríkla mama
,,Mami?"
,,Poď ku mne!" vykríkla Vanesa
Prišla ku mne a objala ma
,,Nič sa ti nestalo?"
,,Nie nič mami neboj sa Suzan bola somnou.
,,Ach vďaka bohu."
Vanesa vytiahla prenášadlo a povedala:
,,Matt chyť sa"
Trochu mi zovrelo žalúdok a zjavil som sa pred naším domom, kde ma už všetci čakali a ako som videl boli oboznámení s tým čo sa stalo. Otec prišiel za mnou a povedal:
,,Matt prosím prepáč mi to je to moja vina nemal som ťa nechávať ísť samého.
,,Otec? otočila sa Vanesa na starého otca. Odteraz ho už budeš odprevádzať, až ku kotlu. Jasne? Mohlo sa mu niečo stať, mohli naňho zaútočiť.
Starý otec čosi zahundral, ale bolo to pre dobro svojho vnuka.
,,No dobre, dobre" povedal trochu trucovito.
,,Tak Matt si hladný?" opýtala sa ma stará mama.
,,Oh nie ďakujem, jedol som v kotli."
Nemal som náladu, už s nimi viesť, ďalšiu debatu a išiel som do mojej izby. Ľahol som si na posteľ a začal som rozmýšlať, čo som dnes videl. Rozmýšlal som kdo bol ten človek, zapamätal som si len jedno: ten muž sa volal Storm. Storm kto to len môže byť. Matt mal pocit, že to meno už niekedy počul. Už sa nad tým ani viac nezamýšlal zavrel oči a tvrdo zaspal.