Záverečné skúšky: Deň 2
4. 3. 2008
Dnešný deň celkom ušiel. Moje stratené veci sa nenašli začina mi byť smutno za mojou sovou. Ale nemohol som sa na to sústrediť lebo ma čakali tri náročné skúšky. Ráno keď som vstal ešte som sa niečo poučil a vybral som sa na obranu. Mno čakali sme tam ale profesor neprišiel. Nadavali sme tam nanňho kde zase je. Potom sme išli na elixíry na teoretickú časť. Čakali sme na profesora pred učebňou až sme spozoravali ako k nám prichádza. Všetkým nám stúpol tep. Prišiel otvoril dvere postavili sme sa ku stolom a on nám rozdal zošity z otázkami. Boli celkom ľahké až an jednu, ktorú som vobec nevedel a ani sme ju nebrali na hodine. Mno dopadlo to super. No aspoň mám z toho dobrý pocit. Keď sme skončili povedal: Máte 4 minuty na donesenie pomôcok. Utekal som najrýchlejšie ako som vládal ledva som hltal dych. Dobedhol som do klubove schmatol vrecúško z pomôckami a upaloval som dole. Dal nám úlohu: Mali sme uvariť dva elixíry. Prvy a ten najťažsi som zvladol aj mal správnu farbu ale to kakao bolo horšie. Neviem prečo, ale nešlo mi vobec pridať do mlieka prísadu. Z menšou pomocou jedneho kamarata sa dostavil nejaký výtvor. Strašne na nás nadával a stale všetkym vravle že prepadnú lebo že sme duta banda trolov a take poznamky. Povedal že v živote nemal taku tupú bandu trolov (triedu) ako sme my. Mno nikdo ho nepočúval a všetci si varli. Mal som hotové obdive naplnene flašky. Stihol som to dovariť uplne tesne, lebo už odpočítaval 10, 9, 8 ...... ALe stihol som to presne v poslednej sekunde. Počuli sme v rozhlase ako hovorí Kettleburnov hlas: skúška s obrany sa začína za jednu minútu. Všetci sme sa ponáhlali. Sadol som si a Kettleburn nám nadiktoval otázky. Boli celkom lahké až na jednu o ktorej som nemal ani páru kto ten človek je. No tak ale všetko ostatné som mal. Odovzdal som mu to. A vyšiel som spolu z Lili von. Povedala že je unavená a že si ide ľahnúť. Pozdravil som sa a šiel som z Albertom dole vyhodiť nejaké veci. Ja som išiel za nejakým profesorom aby som mu povedal o tej mojej strate stretol som profesora Kettleburna všetko som mu povedal a on mi povedal že sa to pokúsi vyriešiť pozdravil som ho a išiel do klubove, lahol som si a hneď zaspal a dúfal som že sa moje veci a hlavne sova vrátia.
Obrana
(Albert, 6. 3. 2008 15:48)